Katarína Varsiková

Výlet do Yper

Yper, Ypres, Ieper…mesto môže mať viacero mien, na tom nie je nič zvláštne, hlavne ak sa nachádza blízko hraníc, či dôležitých ciest, alebo si ho privlastňujú viaceré národy. Yper (najbližšie zvukovej podobe) je mestečko na sever od Francúzska, vo flámskej časti Belgicka. Nebyť 1. svetovej vojny 14-18, zostalo by len jedným z typických bohatých a architektonicky zaujímavých miest v tejto krajine. Zrovnali ho však so zemou, z ruín trčala len kde-tu veža. Na západnom fronte sa bojovalo nepretržite celé štyri roky.

Návšteva mi celkom jasne vyjasní, prečo v Belgicku výročie konca práve tejto vojny tak silno rezonuje, sviatok divých makov je dodnes štátny, pripomínaný, živý. Zákopová vojna, blato, zima, nuda, smrť, dezilúzia, kamarátstvo. Kdesi tu mrzol v zákope aj čatár Adolf H., ktovie, čo mu behalo hlavou. Táto vojna sa ťažko vysvetľuje, to si pamätám už zo školy. Začalo to atentátom v Sarajeve, hej, to viem, a nestačí mi to, no nejdem sa púšťať do vysvetľovania niečoho, čo mi stále uniká. Smrtiaci plyn nesie meno mesta. Stačí?

Nie.

Mesto Yper je postavené nanovo do pôvodnej podoby. Vo veľkej tržnici na hlavnom námestí je múzeum 1. svetovej vojny. A na námestí vianočné trhy, stánky, kolotoče, hudba, kaviarne, brasseries, obchody… Nie je hlavná turistická sezóna, a pamätníky pod holým nebom sú v decembri skôr utlmené. O to menšiu prácu má moja predstavivosť: vlhké pachy, hnijúce drevo a chladná zem. V múzeu si možno kúpiť symbolický mak či krížik, napísať naň odkaz a zapichnúť ho k bielemu hrobu vojaka, ktorého meno je známe len Bohu. Deštrukcia-konštrukcia v objatí.

Anglický cintorín je uzavretý červenou páskou s výstrahou, čo nezabraňuje pásku prekročiť a dať sa na prieskum. Až kým rozrušená svetlovlasá dáma nenájde jazyk, v ktorom nám vysvetlí, že na cintoríne našli nevybuchnutú bombu…A tak opúšťame územie a ideme do zimného lesa na prechádzku, do lesa, ktorý ľahol spolu s polmiliónom vojakov. Prečo, začo, načo? A prečo divý mak? Plukovník a vojenský lekár John McCrae napísal o červených kvetoch na bojových poliach báseň:

In Flanders fields the poppies blow

Between the crosses, row on row,

That mark our place; and in the sky

The larks, still bravely singing, fly.

Scarce heard amid the guns below.

Text nájdete na: http://www.va.gov/opa/publications/celebrate/flower.pdf

Hotely a penzióny v Yper sú v sezóne podľa všetkého plné, aj teraz nebolo ľahké nájsť ubytovanie. Podarilo sa – malý hotel s výhľadom na katedrálu a slonom v znaku. Vedú ho mladí manželia, a to teda dobre. Romantické tapety, nadýchané periny, čistučko všade… aj v jedinej kúpeľni pre všetkých hostí, kde možno ráno stretnúť žoviálneho pána s napenenou bradou… Zamknúť sa však dá.

A keď ráno naši hostitelia zaspali (večer mali totiž v krčme soirée), raňajky sa konali o hodinu neskôr, ale aké! Šampanské ako pardón, croissanty, osie hniezda, chlieb, všetko čerstvo upečené, banánový smoothie a čerstvo vytlačený pomaranč…

A to bol náš predvianočný víkend na vojenskú, ale aj hedonistickú tému. Človek si miesta, ktoré sa ho dotknú, nesie so sebou dlho. Ak im to umožní.

About author View all posts

Katarina Varsikova

Katarina Varsikova

Keď sme roku 2005 prišli s manželom a deťmi do Bruselu, bol máj, kvitli rododendrony, dni boli nekonečne dlhé a veľa času sme trávili vonku, v parkoch.
Joga je jasná reč, prísna a láskavá učiteľka.